Intuitívna pedagogika

"ČLOVEK SA HRÁ IBA TAM, KDE JE V PLNOM VÝZNAME SLOVA ČLOVEKOM, A JE LEN TAM ÚPLNE ČLOVEKOM, KDE SA HRÁ"

Friedrich Schiller

Zakladateľom školy Solvik (Järna, Švédsko), ktorá pracuje už vyše 30 rokov na základoch tzv. intuitívnej pedagogiky, je Pär Ahlbom, dnes už 75-ročný skladateľ, hudobník, učiteľ a novátor v oblasti pedagogiky. Škola Solvik bola založená po niekoľkých rokoch \"hrania sa\" skupiny (vtedy) mladých nadšených ľudí, rozhodnutých pochopiť detský svet. Bola založená a funguje v snahe o beznátlakovú komunikáciu. Nejde o snahu niečo \"dosiahnuť\", skôr o pomenovanie toho, o čo sa už - intuitívne - viac než 20 rokov snažia zakladatelia tejto školy.
 

Čosi o \"pozadí\": Samotní zakladatelia (skupina okolo Pära Ahlboma spolu s ním) dlho svoju školu pokladali proste za waldorfskú, pretože ich snahy vyrastali z koreňov antroposofie a ňou podnietenej waldorfskej pedagogiky. V Nemecku má však waldorfské školstvo už dlhú tradíciu, a medzičasom sa vyvinulo do podoby, ktorá novoty Pära Ahlboma neprijala celkom jednoznačne (napr. vyučoval waldorfskú pedagogiku v nemeckom Wittene a musel odtiaľ odísť). A snáď aj vďaka týmto stretom vznikla pedagogika odvážna, jednoznačná a v našich podmienkach v plnom rozsahu asi iba náročne uskutočniteľná (podobne ako waldorfská) - nazvali ju INTUITÍVNA.
 Ako príklad náročnosti jej uskutočnenia spomeniem príklad, ktorý uviedol sám Pär Ahlbom keď bol v Bratislave: (o nenátlakovej komunikácii) ...pričom za nátlakové považujeme aj to, ak príde učiteľ do triedy a povie: \"Tak, teraz ideme robiť to a to.\" - Pretože tým dieťaťu zároveň vraví: \"To, čo si robil/a doteraz,  nie je dôležité. Ja viem čo je pre Teba dôležité, nie Ty...\".
 
 
Snaha Pära Ahlboma a jeho kolegov v Solvik škole je - pokiaľ to viem správne rozoznať - zameraná dôsledne  až nekompromisne na to, aby sa deti stali človekom, ktorý je vnútorne slobodný, nezlomený, vie utvárať samostatne svoj život, vie čo chce, a vie to rozoznať od toho, čo chcú od neho iní alebo celá spoločnosť.
 Na to však, aby to deti dokázali, musia byť vo svojom raste sprevádzané a obklopené dospelými, ktorí to dokážu - ktorí takí sú. Preto požiadavka na učiteľa v Solvik škole je - byť sám sebou.  Stále znova byť ochotný učiť sa to. A hlavne - byť naozaj rád s tými deťmi.
 Od takého človeka potom deti dúškami nasávajú všetko, čo má vo svojej duši rád... (t.j. to, čo sa v bežných školách volá obsah vyučovania a často sa to nespája so vzťahom učiteľa k tomu, čo vyučuje...) Deti sa totiž učia stávať sa podobnými učiteľovi - oni sa neučia zo slov, ale z činov učiteľa...

 
Pär Ahlbom o intuitívnej pedagogike
píše nasledovné (preklad z nemčiny):
(Poznámka prekladateľky: V texte sú dôležité rôzne obmeny nemeckého slova \"stimmen\", ktoré sa do slovenčiny ťažko jednoznačne prekladá. Jeho hlavné významy sú súhlasiť, zhodovať sa; prenesene - súladiť, ladiť, sedieť /to mi sedí, to mi ladí, tak je to...; hovorovo dokonca \"štimuje to\"/. Význam tohto slova vo vyššie uvedenom kontexte možno skôr vycítiť, preto som uvádzala výskyt tohto slova v pôvodnom texte v šikmých zátvorkách. Pôvodné nemecké slová uvádzam v šikmých zátvorkách aj v ďalších viacznačných prípadoch.)
 
   Ak \"pravda\" môže byť myslená ako činnosť, prebleskuje (tu) pravý význam \"intuície\". Nie je tým teda mienené niečo neurčité, bezplánovité alebo bezkoncepčné, ale skôr niečo, v čom môže byť osnova (koncept) a plán múdro zahalený. V rozhodujúcich okamihoch bezprostredne nepomáhajú plány a  osnovy (koncepty) dostatočne. Pozornosť a pohyblivosť učiteľa môžu vstúpiť do takej vzájomnej súhry, že je možné konať stále ekonomickejšie a tvorivejšie - a to aj v ťažkých a prekvapujúcich situáciách.
   Ak je zažívaná táto \"ekonomická kreativita\" ako v sebe/vo mne spočívajúca možnosť, potom prestáva väčšinou len málo vedomý strach pred nepredvídateľným. Tým prestáva aj nutkavé (nútené, násilné) prilipnutie na tom, čo máme pripravené. Takto vznikajúca nezávislosť premieňa osnovu a plán vo vnútorné oblasti podobné krajine, ktoré sa teraz môžu stať prostredím pre pedagogické úkony (konania), ktoré sú nečakané, ale sedia /stimmig/. Intuitívne schopnosti v tomto zmysle  v zásade nezávisia od nadania, ale môžeme ich získať my všetci cvičením. R. Steiner raz povedal približne toto: »Áno, je to správne, ale nesedí to /stimmt nicht/.« V \"intuitívnej pedagogike\" je rozhodujúca táto \"súladnosť\" /že to sedí; \"Stimmigkeit\"/ a ja sa chcem pokúsiť objasniť na jednom príklade, o čo ide.
   Dve osoby robia spolu jedno cvičenie: striedavo pravidelne tlieskať rukami. Už pri miernej rýchlosti sa to nedarí. Keď sa nasadí vysoké tempo, tlieskajú napríklad obaja bezradne naraz. Samozrejme sú i šikovné výnimky, ktoré veľmi skoro dokážu veľa. To podstatné ale je, že tá \"súladnosť\" /\"Stimmigkeit\"/ je počuteľná a viditeľná! U tých dvoch, ktorým sa to darí dobre, možno vnímať ten rozdiel medzi \"správnym\" a \"súladným\" /\"stimmig\"/ takisto, ako u tých dvoch, ktorí to vedia menej dobre.
   Keď to začne ladiť /sedieť; stimmen/, zdá sa, akoby sa samotné cvičenie odpútalo od cvičiacich, a je takpovediac oslobodené, akoby tancujúce a žijúce medzi nimi. Istý druh jemného jasotu sa potom zjaví i u toho, kto sa prizerá: nikto už viac nemyslí na takt či exaktnosť, všetko už len tlieska a teší sa. Iste je pri takýchto cvičeniach potom prítomné aj to \"správne\", ale príležitostne sme mohli objaviť \"súladnosť\" /\"Stimmigkeit\"/ aj bez \"správnosti\", napríklad pri mnohých rečových a pohybových cvičeniach.
 
   Vo všetkom cvičení, hraní, pracovaní, a vlastne vo všetkom konaní vôbec, a tiež v prírodných procesoch, ak sú zdravé, jestvuje toto tečúce, dobrovoľné prúdenie alebo rast, v ktorom je obsiahnutá úplne iná kvalita ako v takzvanom správnom, normálnom alebo inak bežne dostatočnom. Každopádne, je vždy možné presiahnuť toto normálne a správne, a až potom začína to podstatné/bytostné.
   Slová môžu popísať deje, ale nie vždy ich môžu spraviť zažiteľnými. Tu povedané chce poukázať na niečo, čo je vždy a všade tu, a ľahko je prehliadané.

 
                                                                                                    Pär Ahlbom
 Pôvodný text je v nemčine na http://www.intuitive-paedagogik.de/de/ueber_intu;
a preložený do angličtiny na http://www.intuitive-paedagogik.de/en/about_intu
 
...A na to sú zamerané hry a cvičenia, ktoré vynašiel alebo zo starých hier \"povyťahoval\" Pär Ahlbom. Byť v konaní, a spoznávať sa v tom pohybe, v tom čine. A postupne prestať rozmýšľať o tom, aké by to malo byť, a nechať to, nech to je také, aké to je - aj so mnou, ktorý sa v tom hýbe. Až potom môže prísť to, čo \"sedí\".
Malé deti sú v takomto stave, ktorý \"sedí\", stále. A na to, by sme ich my dospelí z neho zbytočne nevyťahovali, si to musíme vyskúšať, ...lebo sme už zabudli, aké to je...
A iné z tých cvičení nám zase dovoľujú objavovať, čo dokáže alebo ešte nedokáže naše telo alebo my v ňom, alebo čo dokážeme alebo ešte nedokážeme v pohybujúcej sa skupine...
 
Takže ešte raz s Pärom Ahlbomom:
 
Rozoznávať a robiť to, čo práve \"sedí\", sa dá CVIČIŤ.
A je s tým spojený aj kopec radosti...
 

Nuž, veľa radostí Vám !!!

                                                                                     
autor textu:Katarína Králiková